Hluk spotrebičov - čo ste nevedeli o decibeloch

Hlučnosť a decibely

Určite ste už mnohokrát počuli alebo čítali, že určitý spotrebič, stroj, hlas, zviera alebo iný zdroj zvuku vydáva určitý počet decibelov. Existujú napríklad aj rôzne vládne nariadenia, ktoré stanovujú limity hluku za určitých podmienok. Myslíte si, že 29 dB znie ako pomerne silný zvuk, alebo naopak, ako málo hlasný? Bez kontextu a ďalších znalostí je ťažké predstaviť si, aká je vlastne hlasitosť.
>.
Decibely sú zložitejšou mernou jednotkou, než sa môže na prvý pohľad zdať. Urobme si v tejto oblasti aspoň trochu jasno.

Troška fyziky

Aby sme pochopili princíp merania hlasitosti, je potrebné sa na túto problematiku pozrieť aspoň okrajovo a zjednodušene z hľadiska fyziky. Neľakajte sa, túto časť nemusíte nevyhnutne čítať, ale bude zásadne nápomocná pri pochopení problematiky zvuku a decibelov. Vo svojej podstate nejde o niečo úplne nepochopiteľné.
>
> Zvuk sa šíri v vlnách. Tieto vlny nesú energiu, ktorá sa zvyšuje s frekvenciou (t. j. výškou tónu) a s amplitúdou (t. j. hlasitosťou). Pre ľudský sluch je však dôležitý aj rozptyl zvukových vĺn v priestore. Preto aj keď slúchadlá do uší znejú oveľa tichšie ako napríklad veľké reproduktory, môžu byť pre sluch človeka oveľa nebezpečnejšie, pretože všetok zvuk sa šíri priamo do bubienka. Vzhľadom na miniatúrnu plochu bubienka (približne 50 mm2) a jeho vnútornú ktorá spracúva zvukové vlny na signál, ktorý dokáže prečítať mozog (asi 3 mm2), je potrebné len nepatrné množstvo zvukového výkonu, aby sa na takú malú plochu zmestilo obrovské množstvo intenzity zvuku.

Intenzita zvuku sa vypočíta ako: I = P/S	I ... intenzita zvuku (W/m2)
	P ... akustický výkon (W)
	S ... plocha, ktorou prechádzajú zvukové vlny (m2)

Intenzita zvuku je definovaná podielom výkonu zvukovej vlny a plochy, ktorou vlna prechádza. V kontexte ľudského sluchu môže táto veličina nadobúdať veľmi nezrozumiteľné hodnoty vo veľkom rozsahu. Prah počuteľnosti má hodnotu 10-12 W/m2 alebo 0,000 000 000 001 W/m2. Prah bolesti má hodnotu 1 W/m2. Ako vidíte, rozsah medzi týmito hodnotami je obrovský a pomerne neprehľadný. Preto bola vytvorená jednotka decibel.

Prah počuteľnosti: najnižšia úroveň zvuku, ktorú dokáže ľudské ucho zaznamenať.
>. Prah bolesti: hodnota intenzity zvuku, pri ktorej vzniká veľmi bolestivý pocit. Vysoká úroveň bolesti, pri ktorej pravdepodobne dôjde k poškodeniu sluchu.

"Prahová hodnota počuteľnosti	Prah bolesti
10-12 W/m2	1 W/m2
0 dB	120 dB

Decibely sú odvodenou jednotkou, ktorá bola zavedená predovšetkým pre prehľadnosť merania hlasitosti zvuku, najmä v kontexte ľudského sluchu. Je to jednotka s jasne definovanými rozsahmi, kde 0 dB predstavuje prah počuteľnosti a 120 dB prah bolesti. Ide o zrozumiteľnejšie vyjadrenie úrovne intenzity zvuku, pretože väčšina zvukov v našom každodennom živote nachádza svoju hodnotu intenzity v tomto rozsahu. Ako sa však tento rozsah hodnôt dosahuje?
>Podľa tejto metódy sa dá dosiahnuť, že
>Podľa tohto postupu je možné zistiť, či sa v danom prípade jedná o tzv. Decibel nie je bežnou jednotkou, akou je napríklad kilometer, kilogram atď. Je to vyjadrenie podielu dvoch hodnôt na logaritmickej stupnici. Výpočet decibelov sa vykonáva takto:

L = 10 * log10 (I/I0)	I0 .... prah počuteľnosti
	I ... intenzita

Dekadický logaritmus je funkcia, ktorá nám hovorí, akým číslom vynásobiť desať, aby sme dostali argument, číslo v zátvorke. Tento spôsob prevodu prevádza hodnoty intenzity zvuku na jasnejšie hodnoty. Má však svoje úskalia.
>
Hlavným nedostatkom pri chápaní decibelov ako jednotky je práve spomínaná logaritmická stupnica. Keďže decibely sú vyjadrením úrovne intenzity zvuku v logaritmickej funkcii, nemožno povedať, že napríklad 20 dB je dvakrát hlasnejšie ako 10 dB, ako by možno väčšina z nás očakávala. V skutočnosti je zvýšenie o 10 dB desaťnásobne väčší hluk. Zvýšenie o 20 dB je potom stonásobok pôvodného hluku, zvýšenie o 30 dB je tisícnásobok a tak ďalej. To je princíp logaritmickej funkcie.

Negatívne decibely sú samozrejme možné. Ide však o zvuky s intenzitou, ktorú ľudský sluch nedokáže zaznamenať. Príklad nájdete v zaujímavostiach nižšie.

Porovnanie zdrojov zvuku

Teraz už dosť fyziky a decibelovej omáčky. Poďme sa spoločne pozrieť na praktické porovnanie zdrojov zvuku. V porovnaní samozrejme nebude chýbať naša najtichšia chladnička na trhu, Lord C15.
>
-------------------- Prahová hodnota počuteľnosti: 0 db ---------------------

Tiché dýchanie: 10 dB
Hluk z lístia pri slabom vetre: 15 dB
Tichá záhrada: 20 dB
Lord C15: 29 dB
Šepot: 30 dB
Ľahký dážď, tlmené volanie: 40 dB
Normálna reč: 60 dB
Vysávač: 70 dB
Silná mestská premávka, krik: 85 dB
Pohybujúci sa vlak: 90 dB
Hudba v slúchadlách pri najvyššej hlasitosti: 95 - 110 dB
Prah obťažovania 105 dB
Rocková kapela: 110 - 120 dB
Vzlietajúce lietadlo: 120 dB

---------------------- Prah bolesti: 120 dB --------------------

Štartovacia pištoľ, ohňostroj: 140 dB
Odpálenie rakety: 180 dB

Intenzita zvuku 150 dB a vyššia môže zničiť ušné bubienky. Mali by ste sa držať ďalej od zdrojov takto intenzívneho zvuku alebo používať vhodné ochranné prostriedky. Zvuky s intenzitou 85 dB a vyššou, ktoré dlhodobo pôsobia na sluch človeka, možno považovať za nebezpečné a môžu poškodiť sluch. Napríklad dlhodobé počúvanie hudby so slúchadlami pri maximálnej hlasitosti môže viesť k veľmi nepríjemným problémom so sluchom, ako je tinnitus, ktorý sa prejavuje ako pískanie v ušiach.

Zajímavé fakty zo sveta zvuku

Zvuk vo vákuu?
Aby sa zvuk mohol šíriť, musí prostredie obsahovať nejaké častice. Ak prostredie neobsahuje častice, zvuk sa nemôže šíriť vlnením. Vákuum neobsahuje žiadne častice, takže zvuk sa vo vákuu vôbec nešíri. Preto vo vákuu vesmíru zvuk jednoducho neexistuje. Napriek tomu je zvuk vo vesmíre pozorovateľný. To je však už iná kapitola, ktorá by si vyžadovala podrobnejšie informácie.
>
Rýchlosť zvuku
Rýchlosť zvuku vo vzduchu je približne 340 m/s. Vo vode majú zvukové vlny rýchlosť 1500 m/s, čo je takmer 4,5-krát viac. Rýchlosť zvuku závisí od hustoty a pružnosti materiálu. V kvapalinách a pevných látkach sa zvuk šíri rýchlejšie ako v plynoch.
>
Najhlasnejšie zviera
Rekordérom zo sveta fauny je veľryba, konkrétne vorvaň. Zvuk spevu týchto úžasných tvorov sa môže šíriť stovky až tisíce kilometrov pod vodou a jeho hlasitosť môže dosahovať až 230 dB. Pre porovnanie, trúbenie slona afrického má hlasitosť približne 115 dB.

Prekvapivo hlasný malý chlapík
Medzi zástupcov živočíšnej ríše, od ktorých by ste takéto hodnoty pravdepodobne nečakali, patria krevety. Tento malý tvor dokáže vydávať zvuky s hlasitosťou až 200 dB.

. Najhlasnejší zvuk v histórii ľudstva
Výbuch sopky Krakatoa v roku 1883 bolo počuť približne na tretine celej zemegule a zvuková vlna oboplávala planétu Zem celkovo 3,5-krát. Hladina intenzity zvuku bola 310 dB.
>
Najtichšie miesto na Zemi
Najtichším miestom na Zemi je výskumná komora v sídle spoločnosti Microsoft v USA. Nameraná hladina hluku tu bola stanovená na -20,3 dB.

Hlučnosť spotrebičov

Sme Lord, výrobcovia kvalitných a poctivých spotrebičov. Našim cieľom je poskytovať zákazníkom prvotriedne výrobky, ktoré spĺňajú všetky očakávania. Jedným z týchto očakávaní je, že nebudú narúšať každodenný komfort domácnosti. Tichosť je, hoci sa to niekomu nemusí zdať, dôležitou vlastnosťou spotrebiča.
Bez toho, aby ste sa museli obávať, že sa vám bude páčiť.
Bez toho, aby ste sa museli obávať, že sa vám bude páčiť. S tichými spotrebičmi si budete môcť dopriať kvalitnejší odpočinok, môžete mať príjemnejšie domáce prostredie, alebo ak doma pracujete, pracovné prostredie. Ak máte malé dieťa, nemusíte sa obávať, že ho zobudíte napríklad hučaním práčky.
>Vyskúšajte si, ako sa vám bude pracovať.
Jedným z dôkazov, že to s tichými spotrebičmi myslíme vážne, je chladnička Lord C15.